Monumentálna zrúcanina sa týči na brale nad sútokom rieky Moravy a Dunaja. Hrad zohrával strategickú úlohu na prístupovom území tzv. „Dunajskej brány“. Archeologické nálezy dokumentujú, že bol osídlený už v neolite. Po panónskych kmeňoch. Bójoch a Keltoch ovládli túto významnú križovatku ciest Rimania. Okrem pevnosti Carnuntum v neďalekom Hainburgu postavili na hradnom kopci začiatkom 2. storočia vojenskú satanicu. Existenciu Rimanov potvrdzujú aj nálezy z obdobia cisára Valentiana I. (r. 364-375), keď svoje osídlenie rozšírili a opevnili zemným valom. Rimania hradisko opustili pravdepodobne koncom 4. storočia. V 5. stor. Na naše územia, aj na Devín, prichádzajú Slovania. Podľa kroník Fuldských análov – letopisov, bol hrad Rastislavovou pevnosťou chránenou pred nájazdmi  Bavorov.

 

Fuldský letopis udáva aj to, že franský kráľ Ľudovít roku 864 obkľúčil veľkomoravské knieža Rastislava na hrade Dowina. Pri Devíne v roku 871 Svätopluk porazil Bavorov. Boje o hrad a jeho okolie prebiehali (vzhľadom na jeho strategickú polohu) po celé stáročia. V roku 1233 rakúske vojsko počas bojov proti uhorskému panovníkovi Ondrejovi I. hrad i priľahlú dedinu vypálilo. V roku 1272 český kráľ Přemysl Otakar porazil uhorského kráľa Štefana a obsadil viacero slovenských hradov. Medzi nimi i Devín. Hrad bol viackrát prestavovaný. K pôvodnej šesťbokej veži boli pristavené reprezentačné paláce, kaplnka, hospodárske budovy. Hrad menil svojich vlastníkov. Koncom 14. stor. Ho dostal za zálohu gróf Mikuláš z Gary. V 15 stor. sa stali pánmi hradu grófi zo Sv. Jura a Pezinka. Kráľ Ferdinand daroval roku 1527 devínsky hrad palatínovi Štefanovi Báthorymu za oddanosť v boji proti Jánovi Zápoľskému. Báthoryovci hrad vlastnili do roku 1605. V roku 1635 hrad získal šľachtický rod Pálffyovcov a ten ho vlastnil tri storočia. Pálffyovci prebudovali hrad na feudálne sídlo. V 18. stor. hrad prestali využívať a preniesli svoje sídlo do Malaciek. Hrad začal upadať. Rozpad hradných konštrukcii zavŕšili napoleonské vojská v roku 1809, ktoré hrad vyhodili do povetria.

 

Devín patrí medzi najstaršie hradné stavby Slovenska. Veľkomoravská a štúrovská história ho predurčila za symbol našich národných dejín. Bernolákovci vyzdvihli významnú úlohu hradu v dejinách Slovákov. Hrad ospevuje Ján Hollý v eposoch Svätopluk a Cirilo-Metodiada, aj Ján Kollár v básni Slávy dcera. Devín inšpiroval básnikov a spisovateľov Janka Kráľa, Jána Bottu, Jána Kalinčiaka, Ladislava Nádašiho-Jégého, Rudolfa Slobodu, Mila Ferka, ale aj mnohých maliarov i hudobného skladateľa Eugena Suchoňa pre operu Svätopluk. Devín zohral významnú úlohu v období nášho národného prebudenia zásluhou štúrovcov. Zrúcaniny hradu Devín sa stali miestom vlastivedných vychádzok mladej generácie štúrovcov. Najvýznamnejšou udalosťou je pamätný výlet Štúrovej družiny na hrad 26. apríla 1836. Po výstupe na hrad zaspievali na nápev piesne Nitra, milá Nitra text Štúrovej básne:

 

 

Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,

Pověz že nám, kedy tvoje hradby stály?

„Moje hradby stály v časech Rastislava:

On byl vašich otcú, on mých hradeb sláva.

Sláva, moje sláva, kdeže mi spočívaš?

Ah, darmo, větříčku, prachy jen rozsívaš!“

(Úryvok básne z diela Slobodienka moja, Perfekt 2001, str. 27)

 

Ľudovít Štúr predniesol prejav venovaný dávnej sláve Veľkej Moravy a časom Rastislava, Svätopluka a Mojmíra. Účastníci recitovali svoje básne, spievali. Každý z prítomných si zvolil svoje „životné heslo“ a pridal k svojmu krstnému menu aj slovansky znejúce meno. Štúr prijal meno Velislav. Jozef Hurban Miloslav, August Štultéty – Horislav, Benjamín Červenák – Pravoslav, Jonáš Záborský – Bojislav atď. Na záver stretnutia zaspievali hymnickú pieseň Hej Slované ( z knihy Veroniky Plachej a Jany Hlavicovej, DEVÍN slávny predok našej minulosti, Perfekt 2003).

Roku 1935 Palffyovci odovzdali Devín Československému štátu. Počas II. svetovej vojny (1939-1945) bolo územie hradu spolu s obcami Devín, Devínska Nová Ves a sútokom Moravy a Dunaja pričlenené k Nemeckej Ríši.

V roku 1961 Predsedníctvo SNR vyhlásilo DEVÍN – slovanské hradisko za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1966 sa na hrade vykonávajú archeologické práce a pamiatková úprava. Hrad spravuje Mestský pamiatkový ústav v Bratislave a jeho areál je prístupný aj s expozíciami verejnosti.

 

Text: Ivan Knotek, Záhorie 2006

Foto: Hollý Milan, pixabay.com