.

Okruh Skalickej vinárskej cesty obchádza severozápadný výstup regiónu Záhorie. Trasu začíname na hraničnom moste na rieke Morava v blízkosti Hodonína smer Holíč, kde nás uvíta odpočinkové miesto s informáciami a mapou. Na toto miesto sa dostávame z MVS Podluží od Hodonína. Na slovenskej strane pokračujeme po spevnenej hrádzi rieky Moravy po smere toku rieky po Záhorskej magistrále.

Sčasti prechádzame lužnou krajinou a po odbočke z hrádze na Holíč, sa lužná krajina mení na poľnohospodársku. My stále ostávame na hrádzi na magistrále a príjemným terénom prechádzame ďalších 6 km až po prečerpávaciu stanicu pri Kopčanoch. Schádzame z hrádze a asfaltová cesta nás dovedie do obce. Na začiatku obce po pravej strane zbadáme strechy bývalého barokového žrebčínu. Nestojí v bezprostrednej blízkosti našej trasy, preto je potrebné odbočiť doľava po hlinenej vyjazdenej cestičke a po pár metroch sa dostávame k žrebčínu.

Kopčiansky žrebčín vznikol na starších czoborovských základoch, do ktorého v roku 1736 cisár F. Š. Lotrinský privádza prvé chovné kone. V roku 1745 stavba prechádza komplexnou rekonštrukciou do podoby, ktorá sa zachovala dodnes. Žrebčín aj s reprezentačným kaštielikom, v súčasnosti značne zdevastovanom, sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V žrebčíne nájdeme Vlastivedné múzeum obce Kopčany, lapidárium s poľnohospodárskym náradím a živé kone. Zo žrebčínu pokračujeme cestnou komunikáciou smerom do obce na Moravskú ulicu, cez Štefánikovo námestie na Masarykovu ulicu až na koniec obce. Navigačná tabula smer kostol sv. Margity nás navedie na asfaltovú cestičku mimo hlavnej motorovej komunikácie, ktorou sa dostávame z obce a prichádzame na rázcestie. Tu môžeme prijať pozvánku do pamiatkovej zóny Kopčany a pozrieť si veľkomoravský
kostol sv. Margity Antiochijskej z 9. storočia. Zídeme z asfaltovej cesty doľava a urobíme si zachádzku ku kostolu, cestou míňame objekt bývalej kačenárne s horárňou. Ľahko prechádzame areálom moravsko- slovenského archeoparku, ktorý prechádza postupnou rekonštrukciou.

Naspäť na vinársku cestu sa vrátime po rovnakej trase našej zachádzky a po asfaltovej ceste pokračujeme do Holíča. Celá trasa medzi Kopčanmi a Holíčom je lemovaná pôvodnými gaštanovými alejami, artefaktom pôvodnej barokovej krajiny Holíčskeho panstva z 18. storočia. Od časti nazvanej Bažantica prichádzame k barokovému zámku, niekdajšiemu reprezentačnému sídlu cisárskej rodiny. Zámok je obohnaný vodnými valmi s blízkym rybníkom. Okružne obídeme zámocký areál a dostávame sa k vstupnému mostu do areálu. Hneď pri vstupe počas letnej sezóny nájdeme informačnú kanceláriu. Na zámku môžeme navštíviť mestské múzeum, samotný zámok a podzemné časti zámku. Zámok a jeho areál prechádza postupnou rekonštrukciou.
V areáli zámku môžeme navštíviť miestnu vináreň a ochutnať víno miestnych vinárov. Zámok aj so svojím areálom je národnou kultúrnou pamiatkou. Cez mesto Holíč môžeme prejsť viacerými trasami až do jedinej vyvýšenej časti mesta, smerom k veternému mlynu. Prejazdom mestom môžeme vidieť pôvodné barokové budovy chýrnej holíčskej manufaktúry na fajansu a kameninu. Veterný mlyn predstavuje ojedinelú stavbu, ide o jediný kamenný mlyn na Slovensku, ktorý predstavuje holandský typ mlyna.

Od veterného mlyna sa poľnými cestičkami zvažujúcimi sa k hlavnej ceste dostávame smerom k obci Trnovec. Prichádzame do tejto najmenšej obce na okolí po ceste 3. triedy, ktorá nás dovedie k odpočívke Skalickej vinárskej cesty. Tu pri tejto odpočívke musíme kolmo odbočiť doľava medzi domy a plynulo prejsť cez most ponad riečku Chvojnicu, ktorá je chránenou prírodnou pamiatkou. Chodníčkom sa dostávame k veľmi frekventovanej ceste 1. triedy, ktorú s dostatočnou pozornosťou kolmo prejdeme a chodníčkom sa dostávame do susednej obce Prietržka, ktorá je už známou vinohradníckou obcou. Do obce sa dostávame od humien domov okolo areálu miestnej materskej školy. Prichádzame na miestnu komunikáciu a vydávame sa cestou doľava až k ďalšej odpočívke Skalickej vinárskej trasy.

Už z Prietržky budeme stúpať do vinohradníckej oblasti lemovanej typickými búdami, poskytujúcej príjemné výhľady na okolitú krajinu nivy rieky Moravy. Od odpočívky v Prietržke schádzame z cestnej komunikácie a bočíme doprava cez zastavanú časť obce postupným stúpaním pozdĺž Rúbaniskovým potokom. V tejto časti budeme pokračovať po zelenej značke cyklistickej trasy. Prechádzame najzápadnejšími výbežkami Bielych Karpát, ktoré v chotároch Prietržky, Vrádišťa a Skalice boli vysadené vinohradmi a naša trasa vedie pod svahmi medzi vinohradmi, v ktorých sa nachádza nespočetné množstvo búd a vinných sklepov. Tieto vinohrady preslávila predovšetkým značka červeného Skalického rubínu. Jedinečnú atmosféru vinohradom a ich búdam dodávajú aj miestne kaplnky a božie muky, ktoré boli zasväcované predovšetkým sv. Urbanovi. Miernym stúpaním prichádzame k prietržským vinohradom k miestnej kaplnke. Tu sa hlinená cesta rozdvojuje. Smerom hore stúpa smerom k miestnej vodnej nádrži. My sa ale vydávame vľavo uličkou medzi vinohradnícke búdy. Hlinená cestička nás prevedie cez prietržské a vrádišťské vinohrady až k odpočívke Skalickej vinárskej cesty. Do obce Vrádište neschádzame, ostávame vo vinohradoch. Od odpočívky sa terén náročne zdvíha a my pokračujeme hranicou chotárov obce Vrádište a mesta Skalica. Malou odmenou za výstup náročného terénu nám budú krásne výhľady počas celej trasy až do Skalice. V skalických vinohradoch už môžeme navštíviť aj občerstvovanie zariadenia. Kondične silnejší cyklisti si môžu urobiť zachádzku z vinárskej trasy dolinou Starohorského potoka až na vrch k prírodnej pamiatke Veterník, ktorá okrem prírodného bohatstva poskytne aj výhľady na okolité úbočia a dolinky vinohradov. Skalické vinohrady plynulo prechádzajú do zastavaného územia starobylého mestečka Skalica. Skalické vinohrady sú rozdelené do viacerých lokalít – honov: Dlhé a Krátke Vysoké Pola, Zlodejovce, Darmovise, Mokré Hory, Kraví Hory, Špety, Hliníky, Staré Hory a Kamence, Parnofajty, Kolébky, Psíky, Propaste, Koziny, Lištiny, Žebráky, Vintoperky. V lokalite Hliníky môžeme navštíviť uličku s typickými tradičnými vinohradníckymi búdami.

Našou trasou sa plynulo dostaneme k lokalite Hájek, kde narazíme na odpočívku Skalickej vinárskej cesty. V prípade dostatočného časového priestoru odporúčame prijať pozvánku do starobylého mestečka Skalica. Na zrenovovanom námestí nájdeme turistickú informačnú kanceláriu, ktorá poskytne dostatok informácii o atraktivitách, ktoré môžeme navštíviť. Doplnkovo aj mesto je vybavené značenými cyklistickými trasami a informačnými tabuľami pre zorientovanie každého turistu. Môžeme si pozrieť pamiatkovú zónu so známymi  sakrálnymi pamiatkami a typickým trojuholníkovým námestím, kde sa nachádza aj regionálne Záhorské múzeum. Ani v Skalici sa neopomína veľkomoravská história, ktorej dôkazom je Rotunda sv. Juraja. Z technických pamiatok môžete navštíviť Mlyn bratov Pilárikových a tiež obnovenú expozíciu Škarniclovskej tlačiarne. Zo Skalice môžete svoje putovanie ukončiť napojením na Strážnickú vinársku cestu po cestnej komunikácie vedúcej von z mesta smerom na Sudoměřice. S ukončením zastavaného územia mesta na miernom kopci smerom na Sudoměřice nájdete odpočívku Skalickej vinárskej cesty, ktorá vám poskytne informácie aj o strážnickej vinárskej ceste.

Pokiaľ ste plánovali prejsť celým okruhom Skalickej vinárskej cesty, tak naša trasa pokračuje zo Skalice od železničnej stanice po asfaltovej cestičke k Prístavu Skalica na Baťovom kanáli. Bezpečne vás na túto cestičku dovedie miestne cestné značenie k prístavu. V prístave počas letnej sezóny sa môžete občerstviť, prípadne sa rozptýliť plavbou po kanále. Od prístavu okruh Skalickej vinárskej cesty uzatvára cyklomagistrála Skalickým alúviom rieky Morava (územie NATURA 2000) po hrádzi rieky Moravy nerušeným lužným lesom. Na hrádzi môžete využiť príležitosť navštíviť miestny náučný chodník mŕtveho ramena rieky Moravy. Hrádzou sa po viac ako 7 km dostávate na východiskový bod okružnej trasy Skalickej vinárskej cesty pri cestom hraničnom moste medzi Hodonínom a Holíčom. Tento 37 kilometrový okruh vám poskytne zážitok z prírodne hodnotných území, z kultúrnej krajiny s významnými pamiatkami, z malebnej vinohradníckej krajiny s učupenými búdami na úbočí Bielych Karpát, ktoré vytvorili pracovité ruky miestneho obyvateľstva a vinohradnícku tradíciu zachovalo do dnešných čias.

.

Dĺžka trasy: 37 km

Povrch: 20% cesty 3. triedy, 80% spevnené alebo trávnaté poľné cesty

Využiteľnosť: celoročne, trávnaté a nespevnené cesty za mokra prístupné len na horskom bicykli

Vhodné pre: vhodné pre rekreačnú cyklistiku

Najvyšší bod: 242 m n. m.

Najnižší bod:125 m n. m.

Nástupné miesto: Hodonín, Kopčany, Holíč, Skalica, Sudoměřice, Rohatec

.

..


O Skalickom vinohradníckom rajóne

Pestovanie vínnej révy v Skalickom vinohradníckom rajóne, ktorý patrí  medzi dvanásť rajónov Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, má stáročné tradície a siaha až do polovice 15. storočia. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica, obcí Vrádište, Prietržka, známe sú najmä červenými vínami. Tento región s drsnými klimatickými podmienkami ponúka vína so špecifickou apeláciou, typickou pre danú oblasť. Pre tento región je typické suché červené víno s vyšším obsahom trieslovín. Z červených odrôd sú pestované Frankovka modrá, Skalický rubín a z bielych Veltlínske zelené.
Neodmysliteľnou súčasťou vinohradníckeho koloritu je aj miestna sladká špecialita Skalický trdelník.

.

Odporúčame navštíviť:

Kopčany: Vlastivedné múzeum obce v žrebčíne, www.kopcany.sk,
+421 908 717 876, lapidárium s poľnohospodárskym
náradím, p. Matulík, tel: +421 905 206 768, pamiatková
zóna – kostol sv. Margity

Holíč: turistická informačná kancelária, www.holic.sk, tikholic@
holic.sk, +421 907 657 884, zámok s mestským múzeom,
plavba po zámockých valoch (len v letnej sezóne), mestská
galéria, megalitické kamene (pred budovou mestskej galérie),
kamenný veterný mlyn

Prietržka: vinohradnícke pivnice, www.prietrzka.sk

Skalica: turistická informačná kancelária, tik@skalica.sk, www.skalica.
sk, +421 915 723 216, Záhorské múzeum, Rotunda sv.
Juraja, kalvária, www.zahorskemuzeum.sk, Kultúrny dom,
Františkánsky kláštor a galéria u františkánov, Mlyn bratov
Pilárikových, expozícia Škarniclovskej tlačiarne, Prístav Skalica
na Baťovom kanáli, www.prvaplavebna.sk, vinohradnícke
pivnice, www.vcz.sk, www.spolek-skalica.sk

.

Kultúrne a vinárske akcie na trase:

Holíč: Holíčske folklórne slávnosti (máj), Poľovnícka výstava trofejí a
ochutnávka vína (jún), Tereziánske dni (jún), Zámocké pivné
slávnosti (september), Martinský jarmok (november),

Trnovec: fašiangy (február)

Prietržka: Hurbankovské slávnosti (máj)

Vrádište: Košt martinských vín (november)

Skalica: Otváranie plavebnej sezóny (apríl), Trdlofest (máj), Skalické
dni (august), Deň otvorených búd (október), Svätomartinské
otváranie mladých vín (november)

.

.

MORAVSKÁ VINÁRSKA CESTA PODLUŽÍ

Vinárska cesta Podluží vedie rovinami úrodného kraja Podluží a Hodonínsko. Pestrá trasa strieda cestu s malebnými úsekmi medzi vinicami, osviežujúcu cestu na brehu rybníka i vítaný tieň, či závetrie lesa. Pohostinných vinárov a lahodné víno nájdete na Podluží takmer všade, v prušáneckých Nechorách alebo v mikuleckých Búdách spoznáte i živé vinárske spoločenstvá a ojedinelé ukážky ľudovej pivničnej architektúry. Južná časť cesty, ktorá začína v Břeclavi, predstavuje dve významné slovenské sídliská: Pohansko a Valy u Mikulčic. Severný okraj vinárskej cesty Podluží dosahuje až na Slovácko.

.

STRÁŽNICKÁ VINÁRSKA CESTA

Trasa Strážnickej vinárskej cesta vedie čiastočne Dolnomoravským úvalom, smerom na východ dosahuje k Bielo – Karpatským stráňam, najdlhší úsek trasy prechádza zvlnenou Hluckou pahorkatinou. Trasa pokrýva rozsiahle územie, ktorého západnú hranicu tvorí Bzenec a Rohatec, navýchode dosahuje až k Boršicím a Hluku. Bohaté vetvenie trasy zabezpečuje jej prepojenie s vinárskou cestou Podluží a s Bzeneckým a Uherskohradišťským regiónom. Na kopcoch Strážnicka, regiónu, ktorý je ohraničený z jednej strany svahmi Bielych Karpát a z druhej zovretý tokom rieky Moravy, sa oddávna pestovala vínna réva. Vinice sú vysádzané na ťažších ílovitých pôdach. Práve tie dodávajú tunajšiemu vínu neopakovateľnú chuť. Zvlášť nezabudnuteľná je z tunajších odrôd Rizling rýnsky s vôňou lipového kvetu. Harmonickým spojením najčastejšie pestovaných odrôd tu vzniklo vysoko cenené známkové víno Blatnický Roháč. V menšej miere sa v oblasti pestujú modré odrody, predovšetkým Modrý Portugal a Frankovka. Tunajšie vína uchovávajú vinári priamo v „sklípcích“, ktoré tvoria jedinečné historické vinárske areály, ako napríklad Plže v Petrove alebo pivnice Pod Starou horou v Blatnici. Areál Plže v Petrove je vyhlásený pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a každoročne v auguste sa tu usporadúvajú Dni vinárov.

.

Viac na: Skalická viňařská stezka