Záhorie historicky neoddeliteľná časť Slovenska, tvorí krajina na severe susediaca s Českou republikou a na západe s Rakúskom, územie kraja vekmi sformovali hrebene Malých Karpát a Bielych Karpát, Borská (Záhorská) nížina, rieky Dunaj a Morava Záhorie má dlhú, pohnutú históriu. Zem tohto kraja si pamätá prvé stopy osídlenie siahajúce do kultúry ľudu paleolitu, pochody rímskych légií a zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Cez Záhorie viedli cesty nemeckých rytierov i českých kniežat. Po rozpade Veľkej Moravy a dobytí historických území Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska sa Záhorie stalo pohraničným krajom zabezpečujúcim ochranu severných častí  Uhorska. Cez jeho územie prechádzala Česká cesta. Spájala Uhorsko s Moravou. Cesta viedla od moravských hraníc – cez Holíč alebo Skalicu do Trnavy – Šintavy – Nitry a odtiaľ smerovala na OstrihomJadran. Jej druhá cesta odbočovala z Holíča na Brodské, cez Sekule – Stupavu do Bratislavy.Mesto na Dunaji –  Bratislava bolo dávnovekou križovatkou, na ktorej sa stretali cesty kupcov a pocestných. Ale aj cesty vojenských výprav smerujúcich do ViednePešti či na Moravu. Pod úpätím Malých Karpát sa vinula „vinná cesta! Cez Svätý Jur, Pezinok do Trnavy. Odtiaľ viedla cesta na Považie, stredné a východné Slovensko, Kyjevskú Rus, alebo do Poľska, Dolného Uhorska na Jadran. Cestné prepojenie medzi Českým a Uhorským kráľovstvom vedúce cez Záhorie súvisiace s budovaním strážnych hradov n Malých Karpatoch a oporných vojenských staníc rozhodujúcou mierou vplývalo na osídlenie kraja..

Stáročia súžitia záhoráckého etnika sformovali súčasné generácia roduverných Záhorákov. Rokmi sa ustálili zvyky a obyčaje ľudu tu žijúceho, hovoriaceho neopakovateľným nárečím „zahoráčtinou“

Na pomerne malom území Záhorie,  niečo cez dvetisícpäťsto kilometrov štvorcových, žije takmer tristotisíc obyvateľov. Rôznorodosť pôdnych a geomorfologických podmienok robia tento kraj jedinečným a svojím spôsobom čarokrásnym.

Záhorie treba precítiť! Preniknúť do jeho duše, ochutnať a vychutnať  všetky jeho zákutia, ovoňať farby smútku aj radosti, postupne prísť na to, že záhorácke dni sú korenené vtipom, nadhľadom a nezničiteľnou sebairóniou.

.